Československé légie v Rusku
Prvou českou dobrovoľníckou jednotkou, ktorá sa stala základom československých légií v Rusku, bola "Česká rota". Vznikla 12. augusta 1914 z českých krajanov žijúcich v Rusku.
Jadro Českej družiny tvorilo 720 dobrovoľníkov (tzv. Starodružiníkov), medzi ktorými boli aj budúci slávni velitelia - vtedajší práporčíci Švec, Vašátko, podporučíci Klecanda, Čeček a ďalší.
Na deň svätého Václava, patróna Českého kráľovstva (28. septembra 1914), prisahali
v Kyjeve členmi českej Družiny na najstaršej bojovej zástave s výšivkou
korunu svätého Václava.
Na fronte pôsobili v malých skupinách až "polovičných" čatách ako súčasť 3. ruskej cárskej armády. Podnikali malé nálety, roznášali letáky vo frontovom pásme a získavali informácie od zajatcov o situácii nepriateľa.
Iniciovali prechod českých jednotiek rakúskej armády na ruskú stranu. Rakúsko-uhorské velenie nariadilo pátrať po príslušníkoch Českej družiny a po ich zajatí ich okamžite odsúdiť na trest smrti. Ako prví boli zajatí a popravení Antonín Grmela a Josef Müller.
Od jari 1915 sa v Odese formoval srbský dobrovoľnícky zbor z juhoslovanských rakúsko-uhorských vojnových zajatcov v cárskom Rusku. Keďže prijatie do tohto zboru nebolo spojené s toľkými ťažkosťami ako do českej Družiny a dôstojníci boli prijímaní v pôvodných c. a k. hodnostiach, prihlásilo sa doň asi 1 000 Čechov a Slovákov.
Dobrovoľníci boli zaradení do srbskej divízie plukovníka Hadžića, ktorá sa zúčastnila bojov v Dobrudži v auguste 1916 (po vstupe Rumunska do vojny na strane Dohody).
Divízia podstúpila prudké ústupové boje a jej zvyšky boli stiahnuté do Ruska. Niektorí naši príslušníci boli prevelení k 1. československej streleckej brigáde, iní sa v roku 1917 zúčastnili bojov na solúnskom fronte so srbskou divíziou. Odtiaľ boli na zásah Československej národnej rady v Paríži presunutí do Francúzska a Talianska.
Československá strelecká brigáda bola ako celok nasadená do bojov v ruskej letnej ofenzíve. Dňa 2. júla 1917 začala útok na nepriateľské pozície, pričom použila aj tzv. mačacie skoky, a počas šiestich hodín bojov prelomila nepriateľskú obranu v celom úseku. Obsadila štyri línie zákopov, prenikla až 5 km hlboko a splnila úlohu celého zboru.
Necelým 3 500 československým vojakom sa za cenu 190 mŕtvych a 800 zranených podarilo získať 3 200 zajatcov, 15 diel a veľké množstvo zbraní a vojenského materiálu.
Väčšina susedných ruských formácií však pri útoku zlyhala a Kerenského ofenzíva sa rýchlo skončila. Víťazstvo československej brigády pri Zborove však získalo ruské i medzinárodné uznanie a umožnilo ďalší nábor zajatcov pre novovytvorené 5., 6., 7. a 8. strelecký pluk.
