O Muzeu

História a súčasnosť múzea

Tridsať rokov objavovania takmer zabudnutých príbehov československých legionárov zaviedlo plukovníka MVDr. Milana Žuffu-Kunča do rôznych kútov sveta a viedlo k nespočetným stretnutiam s veteránmi a legionármi. S ich odkazom sa môžete osobne stretnúť aj vy v Múzeu československých légií.

Jeho voľnočasová aktivita časom prerástla do vášne a vášeň do snahy zachovať odkaz československých legionárov z prvej svetovej vojny pre ich potomkov.

Na ich odkaz by sme nemali zabúdať, pretože aj vďaka obetiam legionárov sme mohli vytvoriť vlastný štát - Československo.

Výstava je nielen pamätníkom odvahy našich legionárov, ale aj sondou do každodenného života, radostí a strastí vojakov na fronte.

Tak ako naši legionári cestovali po svete, aby si vybojovali mier a vlastný štát, tak aj táto výstava počas svojej existencie putovala po rôznych krajinách, aby pripomenula prínos československých legionárov do svetových dejín.

Táto jedinečná zbierka vám prináša pohľad do minulosti prostredníctvom autentických výpovedí svedkov prvej svetovej vojny, ktoré zosobňuje živé rozprávanie zakladateľa legionárskych vlakov plukovníka Milana Žuffu-Kunča.

História výstavy

KOŠICE, vernisáž výstavy 12. mája 2001

ČESKOSLOVENSKÉ LÉGIE 1914-1920

Výstava pod záštitou vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera.

PARÍŽ, 29. októbra 2002 - 6. januára 2003

Les Légions tchécoslovaques

Výstava na počesť československých légií vo Víťaznom oblúku v Paríži, Francúzsko.

ZAČIATOK ZBIERANIA ARTEFAKTOV
ČESKOSLOVENSKÉ LÉGIE

K problematike légií som sa dostal v roku 1990 veľkou náhodou.

Ako veterinárny lekár slúžiaci v Československu. Vracal som sa z kynologickej súťaže a na benzínovej pumpe som našiel na lavičke fotografiu, na ktorej bola pri kamennom stĺpe skupina vojakov s dvoma psami.

Psy som identifikoval ako pekných krížencov, ale vojaci v neznámych uniformách boli pre mňa záhadou. Na stĺpe bol aj nápis v cyrilike
" EUROPE " a české " ZADARMO " ( pozri foto ).

Doma som postupne lúštila neznáme detaily na fotografiách. Zistil som, že kolóna sa nachádza na hranici Ázie a Európy v Urzumke /asi 18 km východne od Zlatoustu/ a že vojaci sediaci a stojaci pri kolóne sú československí legionári.

Aby som získal viac informácií o československých légiách, začal som navštevovať
Historický ústav Armády Českej republiky v Prahe a pamätníky. Zhromažďoval som čoraz viac dobových fotografií a triedil ich do jednotlivých období a vojenských skupín.

Mám ich tisíce roztriedené podľa miesta pôvodu a vedenia boja.
Na burzách som postupne kúpil aj uniformy legionárov z Francúzska, Ruska a Talianska, legionársku poľnú poštu, známky a platidlá, ktoré si legionári sami vytlačili, šperky z mincí, denníky, plukovné vyznamenania, znehodnotené zbrane, dobové obrazy, pamätné listy a ďalšie ( pozri foto ).

Stretnutie s československými legionármi

V roku 1990 som sa zoznámil s príslušníkom 1. československého práporu domobrany z Talianska, strelcom Vladislavom Bémom.
Bol milo prekvapený, koľko informácií o československých légiách mám a koľko artefaktov som nazbieral.

Pri našom ďalšom stretnutí ma predstavil svojim legionárskym priateľom, medzi ktorými bol aj plukovník Jindřich Suška.

Všetci sa pravidelne zúčastňovali na každoročných spomienkových podujatiach spojených s československou legionárskou tradíciou. "Brat" Jindřich Suška slúžil v légiách v Rusku v rámci 4. československej armády. "Prokopa
Veľkého", ako aj vo Francúzskej légii v 21. stor. Pluku a tiež v 23. čs. Pluk.

Počas nášho veľmi zaujímavého stretnutia som od nich získal nielen
veľa informácií, ale aj veľa fotografií z podujatí, na ktorých sa zúčastnili.

Jednou z ich mnohých spomienok bola účasť na pohrebe storočného generála Antonína Mikuláša Čílu (v roku 1983), na ktorom br. Bém robil čestnú stafáž s prehliadkou generálových vyznamenaní a br. Suška predniesol spomienkový prejav.

Český tím a starí priatelia

Ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny pracovalo v Rusku mnoho Čechov a Slovákov. V Rusku pracovali už niekoľko rokov ako zamestnanci mladoboleslavskej pobočky automobilky Laurin a Klement.

Bol medzi nimi napríklad František Sazima (neskorší veliteľ 2. leteckého pluku v Olomouci), ďalej napríklad František Šilhánek, Jaroslav Kučera, Josef Hájek, Václav Tichý a mnohí ďalší. / pozri foto /

Desiatky Čechov a Slovákov boli 4. septembra 1914 oficiálne prijaté za členov Českého spolku. V Českej družine slúžilo aj 250 volynských Čechov. Na sviatok svätého Václava 28. septembra 1914 sa na Sofijskom námestí v Kyjeve uskutočnila slávnostná prísaha Českej družiny.

V októbri 1914 sa 749 príslušníkov Českej družiny presunulo na front do Haliče.

Tí, ktorí vstúpili do českej roty do konca roka 1914, sa nazývali "Starorusmi". Medzi nimi bol aj už spomínaný A. M. Čila, ktorý sa po skončení vojny 1. 6. 1920 vo Vladivostoku nalodil so svojimi vojakmi na americkú loď Edellyn. Ako veliteľ tohto lodného transportu bol zodpovedný za prepravu 2 000 mužov a 40 žien. Všetko išlo dobre. V Terste prestúpili z lode na vlak a do vlasti dorazili v auguste 1920.

Všeobecne A. M. Chila bol pred vojnou vyučený hrnčiar a maliar porcelánu. Preto dokázal namaľovať krásne obrazy, ktoré používal ako spomienkové pohľadnice pri rôznych výročiach a stretnutiach starej rodiny.

Aj jeho brat Otakar Číla bol maliarom a ako československý legionár v Rusku bol autorom návrhu bankovky v roku 1918 a autorom legionárskych známok v roku 1919.

Keď pluky organizovali nejaké podujatie, vytlačili jednodňové zápisnice. Na týchto lístkoch bol na pravej strane napísaný zaujímavý text: "Falšovanie sa nikomu nevyplatí, pretože za skutočné peniaze nič nedostanete".