Československé légie v Taliansku
Až začiatkom roka 1917 boli českí a slovenskí vojnoví zajatci (s ohľadom na ich národnosť) zaradení do tábora Santa Maria Capua Vetere pri Neapole. Tam 17. januára 1917 vznikol čs. dobrovoľnícky zbor, na čele ktorého stál sokolský funkcionár J. Čapek.
Československí vojnoví zajatci sa hlásili do talianskych bojových jednotiek s cieľom vytvoriť vlastné československé jednotky. Inšpirovali sa hrdinskými činmi našich prieskumníkov (Esploratori Cecoslovacchi), ktorým sa už podarilo vstúpiť do talianskeho zboru.
Talianska vláda však s formovaním našich jednotiek otáľala a povolila len vytvorenie pracovných práporov na vojnové účely.
Po talianskej porážke pri Caporette v októbri 1917 a diplomatickom naliehaní gen. M. R. Štefánika bolo 21. apríla 1918 schválené zriadenie čs. armády v Taliansku. Za jej veliteľa bol vymenovaný generál A. Graziani.
Československá divízia bola nakoniec sformovaná v Taliansku. Tvorili ju 31., 32., 33., 34. československý strelecký pluk (35. a 39. pluk vznikli až v septembri). Na slávnostnej prehliadke československej divízie sa zúčastnil taliansky kráľ Vittorio Emanuele III. Dňa 24. mája 1918 bola v Ríme našim legionárom slávnostne odovzdaná zástava, ktorú vyšívali dámy z Ríma.
V polovici augusta 1918 bola divízia presunutá na front v oblasti medzi Gardským jazerom a riekou Adiža. Zúčastnila sa bojov o Doss Alto. V zákopoch, ale aj v "jaskyniach" zažila ťažké bojové situácie.
Do légií v Taliansku sa prihlásilo takmer 20 000 mužov, z ktorých 350 bolo zabitých. Niekoľko desiatok z nich prišlo o život potupnou popravou po tom, ako padli do nepriateľského zajatia.
